Mocný zvuk zvonov hlási môj skon
VÅ¡etko je v Äiernom, vÅ¡ade sú kvety
V mojom živote nastal zlom
Kladiem si otázku, preÄo som bledý.
Kňaz držà v ruke knihu lžÃ
Slová klamstiev z nej ÄÃta
O nebeskom kráľovstve, po ktorom každý bažÃ
O ktorom i on sám snÃva.
Nastalo ticho, no tichý plaè poèuť
Moja myseľ v myšlienkach blúdi
Chcel by som len na krátky okamih zazrieť
Kto pri mojom odchode smúti.
Kňaz dvÃha ruku a dáva znamenie
Äiernou hlinou môj hrob zasypaÅ¥
Vraj Äaká ma už teraz iba spasenie
Už teraz viem, kto sa bude naposledy smiať
R:
Kamenný krÞ sa nad mojou hlavou týÄi
No i tú skalu raz zub èasu znièÃ.
PriezraÄná perla z môjho oka sklzla
SnažÃm sa v podvedomà vrátiÅ¥ Äas
No hruda zeme z myšlienok ma strhla
A ten zdrvujúci pocit je tu zas.
No o chvÃľu mám už úsmev na tvári
Na hrobe všetky kvety už zvädli
Chcel by som vidieť ako sa kňaz zatvári
KeÄ zistÃ, že niesom svätý.